Garáž u dvoch levov

Pred čínskou reštauráciou, Kuchajda, Bratislava

(fotografia)

Na móle

tak blízko
tak ďaleko

(fotografia)

Diego (Randal Club, 29. 10. 2009)

O našich chlapcoch

Celých 5 minút som vydržal pozerať na nejaký tv program, kde veľa ľudí behalo po zasneženej lúke a naháňalo nejaký imaginárny predmet. Ďalší ľudia (tých bolo ešte viac) na nich z okrajov tej lúky kričali, kade majú bežať a kde asi je ten predmet. Teda to si iba domýšľam, nebolo im rozumieť, ale čo iné by od nich chceli? Na tom štítku hore ukazovalo 0 a 1.
Odišiel som od televízora, nechápúc.
Keď som televízor opäť zapol, bol tam nejaký mladý muž, ktorý akoby v tranze kričal do mikrofónu nejaké nezrozumiteľné zhluky slov a keď sa k nemu priblížil iný mladý muž s rukavicami, bozkával mu ruky. Nechutné.
Prepol som.
Na druhý deň ráno som sa dočítal, že ten jeden gól bol vlastný, ale aj tak sú "naši chlapci" hrdinovia, lebo vďaka tomu vlastnému gólu postúpili na nejakú ďalšiu súťaž.
Híkal som od smiechu.

Tak aby bolo jasno. Ja mám šport rád, niektoré športy sám rád vykonávam a na dobrý šport sa rád pozerám. Ale, prosím, žiadne také, že "naši chlapci". Kľud. Sú to cudzí ľudia, živiaci sa športom, s ktorými ja (a zrejme ani vy) nemám nič spoločné, možno zhodou okolností máme rovnaké miesto narodenia. Nič viac. Žiadne "sme vyhrali", prosím. Oni vyhrali. Tak nech si to užijú, ale ja na tom nemám žiadnu zásluhu. Ja viem, emócie, bla bla bla. Mňa do tohto, prosím, neťahajte.
A ten trapas s vlastným gólom...no úbohé. Trefne to bolo komentované kdesi na SME.sk: Nie je dôležité dať gól, ale vyhrať. Typish ;)

A len aby sa nezabudlo: môj obľúbený citát od Perohryza Bellu.

(...a ine)

Post.sk sa nenechá zastrašiť (voľné pokračovanie)

To je nejaké povinné každoročné cvičenie? Musel som sa v archíve tohto blogu preklikať celý rok dozadu - až k októbru 2008, kedy som rýpal do PetitPressu, čoby prevádzkovateľa post.sk za to, ako vyzerá kedysi taký populárny freemail. A že to bolo vtedy siláckych rečí o inováciách a nebojácnosti pred Zoznamom! Dnes? Stále rovnako: nefunkčné, pomalé, celé zle.
Ale rok sa s rokom zišiel a podľa Trendu by mal post.sk (opäť?) ešte v októbri (ktorého roka?) prejsť kompletnou renováciou.
Aby sme si rozumeli: ja im držím palce, fakt. Už len z nostalgie, však na post-e som mal snáď svoj prvý mail. Teda, neviem to presne, lebo v tom čase som mal mailbox asi všade, kde sa len dalo (veď toho zas vtedy toľko nebolo...), ale post.sk mi zo slovenských vydržal - aj keď v kóme - dodnes. A ešte preto, že ma za nich až hanba fackuje, keď vidím ten úpadok. Jeden by neveril, že to má v rukách tá istá firma ako SME.sk. Ale tie posledné "vyhrážky" vyzerajú fakt realisticky, tak som zvedavý a dúfam, že to nie je len dobre napísaný PR článok. Aj keď...no veď viete...

(internet)

Kamasutra

Tá najťažšia!

(fotografia)

All Your Cobbles Are Belong To Us!

V Bratislave na nábreží.

(fotografia)